Lietajúce športové zariadenia tvoria pravdepodobne
najmladšiu z kategórie lietadiel, ktoré sa uchádzajú
o svoje miesto pod Slnkom. Všetko to začalo v roku
1975 na Štrbskom Plese v rámci 10. ročníka „Intersky
pohár“. Mike Marcer, američan žijúci v SRN v rámci
sprievodných púťových atrakcií celkom seriózne
predviedol zúčastnenej verejnosti niekoľko skokov na
Rogalovom krídle v čítane zletu zo Slavkovského
štítu. Z podujatia verejnosť odišla s doširoka
otvorenými očami a našlo sa dostatočné množstvo
jedincov, ktorí sa rozhodli to tiež vyskúšať.
Priebeh udalostí sa zrýchľoval natoľko, že v marci
1990 dobrovoľná spoločenská organizácia s názvom
letecká amatérska asociácia Československa dostala
od Federálneho ministerstva dopravy a spojov ČSSR
oprávnenie na výkon niektorých činností pri stavbe a
prevádzke závesných klzákov.
Po rozdelení na dve samostatné republiky v roku 1993
sa rozdelila letecká amatérska asociácia
Československa na LAAČR a LAASR. Na Slovensku
pokračoval rozvoj malého lietania a za prispenia
Štátnej leteckej inšpekcie vznikla v roku 1989
Slovenská federácia ultraľahkého lietania s
pôsobnosťou pre aerodynamicky riadené ultraľahké
lietadlá a existujúca LAASR získala kompetencie na
tiažovo riadené závesné a neskôr aj padákové klzáky
a ich motorizované verzie. Bez zveličovania možno
povedať, že od tohto momentu začína novovek malého
lietania. Tento stav s malými obmenami pretrváva do
dnes.
Lietajúce športové zariadenia sa pohybujú prevažne
vo vzdušnom priestore kategórie „G“. Lety tejto
kategórie lietadiel sú povolené od východu do západu
slnka, za podmienok dohľadnosti zeme. Predstavy, že
lietajúce športové zariadenia sú „handráky, alebo
papieráky“, patria dávnej minulosti. Dnešné
lietajúce športové zariadenia, aerodynamicky
riadené, pod dozorom Slovenskej federácie
ultraľahkého lietania sú porovnateľné s letúnmi. Ich
obsluha a vybavenie sa zhodujú pričom rozdiel je len
v maximálnej vzletovej hmotnosti.
Pilotom sa môže stať každý zdravotne spôsobilý
uchádzač, ktorý dovŕšil 17 rokov veku, ukončil
teoretický a praktický výcvik v niektorom výcvikovom
zariadení a úspešne absolvoval teoretické a
praktické skúšky v poverenej právnickej organizácii.
Praktický výcvik sa môže vykonávať len na
lietajúcich športových zariadeniach na tento účel
schválených a zapísaných v niektorom výcvikovom
zariadení.
Ďalšou možnosťou získania kvalifikácie leteckého
personálu pre lietajúce športové zariadenia sú
uchádzači, držitelia preukazov spôsobilosti PPL, CPL
a ATPL. Po splnení predpísaných administratívnych
náležitostí, kancelária poverenej právnickej osoby
vydá preukaz spôsobilosti pilota lietajúcich
športových zariadení, ktorý po typovom preškolení má
platnosť 2 roky.
|