Lietajúce športové zariadenia tvoria pravdepodobne najmladšiu z kategórie lietadiel, ktoré sa uchádzajú o svoje miesto pod Slnkom. Všetko to začalo v roku 1975 na Štrbskom Plese v rámci 10. ročníka „Intersky pohár“. Mike Marcer, američan žijúci v SRN v rámci sprievodných púťových atrakcií celkom seriózne predviedol zúčastnenej verejnosti niekoľko skokov na Rogalovom krídle v čítane zletu zo Slavkovského štítu. Z podujatia verejnosť odišla s doširoka otvorenými očami a našlo sa dostatočné množstvo jedincov, ktorí sa rozhodli to tiež vyskúšať.

Priebeh udalostí sa zrýchľoval natoľko, že v marci 1990 dobrovoľná spoločenská organizácia s názvom letecká amatérska asociácia Československa dostala od Federálneho ministerstva dopravy a spojov ČSSR oprávnenie na výkon niektorých činností pri stavbe a prevádzke závesných klzákov.

Po rozdelení na dve samostatné republiky v roku 1993 sa rozdelila letecká amatérska asociácia Československa na LAAČR a LAASR. Na Slovensku pokračoval rozvoj malého lietania a za prispenia Štátnej leteckej inšpekcie vznikla v roku 1989 Slovenská federácia ultraľahkého lietania s pôsobnosťou pre aerodynamicky riadené ultraľahké lietadlá a existujúca LAASR získala kompetencie na tiažovo riadené závesné a neskôr aj padákové klzáky a ich motorizované verzie. Bez zveličovania možno povedať, že od tohto momentu začína novovek malého lietania. Tento stav s malými obmenami pretrváva do dnes.

Lietajúce športové zariadenia sa pohybujú prevažne vo vzdušnom priestore kategórie „G“. Lety tejto kategórie lietadiel sú povolené od východu do západu slnka, za podmienok dohľadnosti zeme. Predstavy, že lietajúce športové zariadenia sú „handráky, alebo papieráky“, patria dávnej minulosti. Dnešné lietajúce športové zariadenia, aerodynamicky riadené, pod dozorom Slovenskej federácie ultraľahkého lietania sú porovnateľné s letúnmi. Ich obsluha a vybavenie sa zhodujú pričom rozdiel je len v maximálnej vzletovej hmotnosti.

Pilotom sa môže stať každý zdravotne spôsobilý uchádzač, ktorý dovŕšil 17 rokov veku, ukončil teoretický a praktický výcvik v niektorom výcvikovom zariadení a úspešne absolvoval teoretické a praktické skúšky v poverenej právnickej organizácii. Praktický výcvik sa môže vykonávať len na lietajúcich športových zariadeniach na tento účel schválených a zapísaných v niektorom výcvikovom zariadení.

Ďalšou možnosťou získania kvalifikácie leteckého personálu pre lietajúce športové zariadenia sú uchádzači, držitelia preukazov spôsobilosti PPL, CPL a ATPL. Po splnení predpísaných administratívnych náležitostí, kancelária poverenej právnickej osoby vydá preukaz spôsobilosti pilota lietajúcich športových zariadení, ktorý po typovom preškolení má platnosť 2 roky.